<span style="color:red">Klub v srdci:<b></b></span> Kvôli ViOn-u aj na kraj sveta!
zdroj foto:

<span style="color:red">Klub v srdci:<b></b></span> Kvôli ViOn-u aj na kraj sveta!

1.3.2016

"Hráči sa zo začiatku veľmi čudovali, že som kvôli nim dokázala precestovať dlhé kilometre do Prešova, Košíc, či do Ostravy, ale boli veľmi radi, že majú takú oddanú fanúšičku," spomína Katka

V našej rubrike "Klub v srdci" pomaly ale isto finišujeme. Pred nami sú posledné dva rozhovory. Ešte pred tým, než vám prinesieme vyjadrenia dlhoročného priaznivca Spartaka Trnava, na ktoré mnohí už netrpezlivo čakajú, tu pre vás máme akýsi "špeciál". Na zápasy ViOn-u Zlaté Moravce v poslednej dobe veľa priaznivcov nechodí. Napriek tomu, aj medzi tou hŕstkou, sa nájdu takí, ktorí klubu fandia v dobrom i zlom. Nikto však nie viac ako fanúšička Katka. Veď posúďte sami.

Predstavenie: "Volám sa Katka, mám 26 rokov. ViOn-u fandím od osemnástich, odvtedy aj pravidelne chodím na zápasy."

Aká je vaša prvá spomienka na klub?
"Na zápas ViOn-u som sa prvýkrát vybrala do Bratislavy 8. mája 2007, keď hrali futbalisti FC ViOn na Pasienkoch pamätné finále Slovenského pohára, kde sme vysoko porazili Senec 4:0. Chlapci si ma vtedy získali a odvtedy chodím na každý zápas."

Čo vás primälo k tomu, že ste začali fandiť ViOn-u?
"Ako som už spomenula, tak už po prvom zápase, keď som mala možnosť vidieť hrať našich futbalistov, vo mne ten duel vyvolal dojmy, ktoré sa nedajú slovami ani opísať, bol to pre mňa neskutočný zážitok a práve vďaka nemu som chcela vidieť ďalší zápas. A samozrejme, nebudeme si klamať, ale aj sympatickí futbalisti ViOn-u ma presvedčili o tom, že sa na futbalové zápasy oplatí chodiť. Ani sa mi nečudujte, keď moje oči neustále hľadeli na takých fešákov (úsmev)."

{+t87507}

Predsa len, na ženu je dosť nezvyčajné, že chodí pravidelne na futbalové zápasy. Čím si vás tento šport tak získal?
"Síce je to nezvyčajné a veľa ľudí sa tomu možno čuduje, ale ja som si futbal obľúbila od prvej chvíle. Najskôr to začalo sledovaním futbalu v televízii a odkedy som sa zúčastnila zápasu naživo, tak som si futbal natoľko zamilovala, že som si už nevedela predstaviť, že nepôjdem na ďalší zápas. Futbal, a hlavne chlapci z ViOnu, si ma získali (úsmev)."

Ako vnímajú chlapci vo vašom okolí fakt, že medzi sebou majú futbalovú fanynku? Nie je to problém v partnerskom vzťahu?
"Priateľa nemám, ale keď raz budem mať, tak dúfam, že to nebude Slovanista a dovolí mi chodiť na futbal (smiech)."

Sledujete aj iné športy?
"Sledujem hokej, no viac menej len počas majstrovstiev sveta. Futbal je pre mňa srdcovka."

Vy osobne sa venujete nejakému športu? Tiež si rada kopnete do lopty?
"Aktívne sa nevenujem žiadnemu športu, ale človek nikdy nevie. Áno, niekedy si zvyknem s bratom Palim zakopať, ale radšej mám, keď vidím kopať do lopty futbalistov."

{+t87509}

Aká je vaša najkrajšia spomienka na klub?
"Spomienok na klub mám neskutočne veľa, o tom by som mohla písať eseje. Ale najkrajšie sa viažu na momenty, keď som mala možnosť cestovať s futbalistami na zápasy. Spomeniem konkrétne moju cestu do Košíc (ešte v roku 2008), kde som sa vybrala sama autobusom a po stretnutí ma prichýlili futbalisti, kde jeden z nich prehlásil, konkrétne Janko Hözl, že som odvážna žena, keď som kvôli nim išla sama do Košíc. Atmosféra v autobuse bola neskutočná, nebol moment, kedy by som sa nezasmiala, hlavne keď som bola dobrým terčom ich srandičiek. Ale musím povedať, že chlapci boli neskutoční a na spomienky s nimi nikdy nezabudnem. Zo začiatku sa veľmi čudovali, že som kvôli nim dokázala precestovať dlhé kilometre do Prešova, Košíc, či do Ostravy, kde sme hrali halový turnaj, ale boli veľmi radi, že majú takú oddanú fanúšičku. Hráči sa mne a mojej mamine stále poďakujú za podporu. Hovoria nám, že sme ich najvernejšie fanúšičky, po zápase nám podajú ruky."

Ako pravidelne chodíte na zápasy Zlatých Moraviec?
"Na všetky zápasy chodím s mojou maminou Lýdiou, na domáce zápasy a na Myjavu s nami chodí aj môj brat Pali. On chodí na ViOn už od roku 2004 a taktiež bol na prvom zápase, keď hral ViOn so Sencom, vtedy ešte v druhej lige. Snažíme sa nevynechať takmer žiadny zápas. Najlepšie je vychutnať si futbal naživo a schuti si zakričať ´ViOn do toho!´"

Ako cestujete na výjazdy?
"Na všetky zápasy chodíme s našimi futbalistami. Touto cestou by sme sa chceli veľmi pekne poďakovať našim trénerom, vedúcemu mužstva a našim futbalistom. Veľmi si to vážime a oni si vážia našu podporu. Túto sezónu sme boli samé „len“ v Michalovciach, a to len preto, že naši chlapci tam išli už deň pred zápasom. Musím povedať, že cesty s futbalistami stoja za to."

{+t87513}

Mali ste chuť niekedy to zabaliť?
"Nie, taký moment sa nikdy nevyskytol a nemyslím si, že niekedy príde. ViOn mám vo svojom srdci a vždy mu budem fandiť. Ja nie som fanúšik úspechu, takže fandím stále, aj keď sa prehrá. Som verná našim klubovým farbám – čiže navždy červená a modrá!"

Dokedy teda budete takto fandiť ViOn-u?
"ViOn-u budem fandiť stále, aj keby sme hrali v nižšej súťaži."

Zaujímavosťou je, že chodievate na zápasy s vašou mamou. Ako to vníma ona?
"Mamina to tiež vníma len pozitívne. Aj ona má veľmi rada futbal, nevie si už predstaviť, že by sme naň nechodili. Naopak, ocinovi sa to stále veľmi nepáči, že sme zakaždým na futbale (smiech)."

[fbpage-53517587929]

Ktorého hráča ste mali/máte najradšej?
"Ako prvý futbalista, ktorý navždy ostane v mojich spomienkach, a ktorého som mala veľmi rada bol Peter Kuračka, s ktorým sme boli kamaráti. Top futbalistom je pre mňa Jhonnes Marques De Souza, ktorého som si veľmi obľúbila, a ktorý nám po každom zápase príde poďakovať, bez rozdielu na to, či prehráme, alebo vyhráme. A takisto Miloš Nikolič, ktorý je mojím veľkým obľúbencom, aj keď už u nás nehrá. Dokonca som dostala od neho aj dres. Nemôžem zabudnúť ani na Danjela Majkiča, Stefana Cebaru, Marka Perišiča, Petra Orávika a Leandre Tawambu, ktorý je našim najlepším strelcom. A aby som nezabudla spomenúť aj Mouroukou Farras Bamba."

Fandíte aj nejakému inému klubu?
"Fandím Chelsea FC. S maminou a s bratom chodíme aj na zápasy do Londýna, 24. mája sme boli na poslednom zápase Premier league Chelsea – Sunderland oslavovať majstrovský titul. Dokonca som mala možnosť stretnúť sa a aj pofotiť sa s futbalistami s Chelsea."

Je podľa vás správne, že ľudia dnes fandia rôznym zahraničným klubom a nezaujímajú sa o dianie u nás doma?
"To je každého osobná vec komu fandí, či už je to domáci klub alebo zahraničný. Možno sa nájde mnoho ľudí, ktorí majú na to iný názor, ale ja si myslím, že nie je na tom nič zlé, keď niekto fandí zahraničnému klubu. Kto sa nezaujíma o svoj domáci klub, tak toho jednoducho neprinútite k tomu, aby mu fandil."

{+t87512}

Ako vás vnímajú fanúšikovia súperov?
"Ako som už spomínala, na futbal chodím s mojou maminou a na domáce zápasy aj s bratom. Keďže v poslednej dobe chodíme s maminou samé na vonkajšie zápasy, tak pre každého je to také prekvapujúce, že dve baby samé v sektore hostí. Samozrejme, všade nosíme našu vlajku a fandíme aj dve! Našim futbalistom sa to ráta, že chodíme aj na vonkajšie zápasy a povzbudzujeme ich. S maminou máme veľa zážitkov, hlavne čo sa týka vonkajších zápasov. Všade nás ľudia zastavujú a pýtajú sa nás, ako sme prišli a pod. Hlavne, keď hráme na východe, tak sa každý čuduje, že sme prišli samé tak ďaleko. Dokonca sa chcú s nami fanúšikovia našich súperov aj fotiť, čo je super a vždy nás to poteší. Stretli sme sa už aj s takými fanúšikmi čo nám povedali: ´Baby, vy dve ste legendy´. Máme naozaj veľa zážitkov, fanúšikovia iných klubov sa nám prihovárajú, dokonca nás niektorí zavolajú aj medzi seba. Minulý rok v apríli sa nám také niečo stalo v Košiciach, že nás zavolali chalani z ich fanklubu pred zápasom. Zážitky máme aj z Myjavy, kde mám veľa kamarátov, dokonca sme spolu oslavovali po zápase. Takisto aj v Trnave, kde sa vždy stretneme, pokecáme. Cez futbal som spoznala veľa kamarátov, s ktorými som v kontakte. Dá sa povedať, že všade niekoho poznáme. Keď sme začali chodiť na futbal do sektoru hostí, tak sa každý čudoval, prihovárali sa nám. Samozrejme, boli tam aj nejaké podpichovania, no všetko v dobrom."

Máte nebodaj aj nejaké negatívne zážitky?
"V roku 2012, keď sme hrali Slovnaft Cup v Podbrezovej, tak nám tam chceli ukradnúť vlajku, ale sa im to nepodarilo..."

Máte nejaký obľúbený pokrik?
"Samozrejme, náš obľúbený pokrik je ´ViOn do toho!´"

{+t87514}

Prečo podľa vás na futbal nechodí viac takých pravých fanúšikov ako ste vy?
"Máte pravdu, v súčasnej dobe veľa ľudí na futbal nechodí, buď z dôvodu, že sa o to veľmi nezaujímajú, alebo, že si futbalový zápas radšej pozrú pohodlne z domu, čo je niekedy dosť smutné, pretože pravý fanúšik si cestu na štadión vždy nájde. Mám skúsenosti aj s tým, že na zápasy chodia aj takí diváci, ktorí majú v obľube len kritizovať, hlavne keď sa prehrá, ale to je všade a nie len u nás na štadióne. Ale to podľa môjho názoru nie sú praví fanúšikovia. Pravý fanúšik fandí vždy a nielen podľa výsledku."

Ako sa za tie roky, čo fandíte Zlatým Moravciam, menil klub?
"Náš klub prešiel určitými zmenami. Postúpili sme do najvyššej súťaže, vybudovalo sa umelé osvetlenie, zvýšila sa kapacita štadióna, kryté tribúny, vyhrievaný trávnik. Pre nás je náš štadión tým najkrajším."

Ste spokojná so súčasným stavom vo vašom klube z futbalovej stránky?
"Áno."

{+t87510}

Ste spokojná so súčasným stavom vo vašom klube, čo sa týka kontaktu klub - fanúšikovia?
"Som spokojná. Máme dobré vzťahy s klubom."

Aký je váš fanúšikovský sen?
"Prajem si, aby sme vyhrali tento ročník Slovnaft Cupu a zahrali si na budúci rok Európsku ligu. Verím našim chlapcom, že to dokážu. Mojím snom je, aby sme si raz zahrali Ligu majstrov, aby sa stretli moje dva najobľúbenejšie kluby, čiže ViOn a Chelsea... "

TIP: Všetky články z našich nových rubrík "Klub v srdci" a "Rasťo Švický radí" nájdete úplne jednoducho v hornej lište pod názvom "Blogy".

1.3.2016
Odporúčame ti