Legendárny Stanislav Jarábek: Spartak má veľké problémy s budovaním mužstva
zdroj foto: TASR

Legendárny Stanislav Jarábek: Spartak má veľké problémy s budovaním mužstva

22.2.2016

"Pod jeho odchod z Trnavy sa podpísal obrovský tlak fanúšikov a nejakých zákerných ľudí. Nie je normálne, aby sa odvolával tréner, ktorý klub dvakrát doviedol do EL," vraví na adresu svojho syna S. Jarábek

Legendárny Stanislav Jarábek (77) sa nezmazateľne vpísal do histórie trnavského futbalu. Ako kapitán priviedol Spartak k trom majstrovský titulom. Prevažnú časť svojej kariéry strávil práve v slovenskom Ríme, kde momentálne aj žije a pozorne sleduje dianie nie len vo svojom bývalom klube. PROFUTBAL.sk vám s ním prináša exkluzívny rozhovor.

[fbpage-53517587929]

Rovnako ako Jozef Adamec ste v Spartaku pôsobili ako hráč, tréner aj funkcionár. V ktorej pozícii ste sa cítili najlepšie?
Stanislav Jarábek:
„Jednoznačne v tej hráčskej. Pre mňa ako pre mladého chalana z neďalekej dediny Suchá nad Parnou bolo najväčšou poctou hrať už ako sedemnásťročný za Spartak Trnava. Teraz si to uvedomujem ešte viac, že išlo o splnenie môjho sna, Spartak bol odmalička mojou srdcovkou.“

Boli ste povolaný aj do reprezentácie a ako kapitán ste ju viedli na Olympijských hrách 1968 v Mexiku. Ako si spomínate na tento turnaj?
„Už len účasť bola veľkým úspechom, v kvalifikácii sme porazili silný tím Sovietskeho zväzu. Negatívnou spomienkou však je, že na olympiádu nešiel tím, ktorý si to vybojoval, pretože v tom čase sa u nás hrala liga, ktorá sa nemohla prerušiť. Z každého klubu bol vybratý jeden hráč, v kádri tak bolo aj niekoľko druholigových futbalistov.“

Československá reprezentácia mala v tom čase mimoriadnu kvalitu, muselo byť náročné vybojovať si miesto v nominácii...
„Tréneri mali z čoho vyberať, mal som veľkú konkurenciu. Na mojom poste hrával väčšinou Masopust a ja som bol tým druhým v poradí. Pre mňa bol najväčším úspechom, že vo veku sedemnásť rokov som reprezentoval československé dorastenecké družstvo, a samozrejme, účasť na spomínanej olympiáde v Mexiku.“

{+t87086}

Na verejnosti ste známy aj pod prezývkou "Šabľa". Viaže sa k nej nejaká konkrétna spomienka?
„O tom sa už veľmi veľa popísalo. Túto prezývku som dostal pre môj ostrý štýl hry, často som šiel do súbojov šmýkačkou, bol som nekompromisný, súperovi som nič nedaroval.“

Po ukončení hráčskej kariéry ste sa dali na trénerskú dráhu. Boli ste rozhodnutý pri futbale ostať za každú cenu?
„Určite áno, už keď som bol hráč, tak som túžil po tom, aby som sa stal raz aj trénerom. Veľmi veľa som sa naučil od Antona Malatinského a aj tieto poznatky vo mne prebudili túžbu trénovať. Keď to spätne hodnotím, mohol som byť trénerom aj lepších tímov. Sám seba považujem za trénera chudobných a problémových mužstiev. Vo väčšine prípadoch som bol úspešný, ale párkrát som ako tréner aj vyhorel.“

Dostávame sa k poslednej funkcii, ktorú ste vykonávali v Trnave - športový riaditeľ. Po vypadnutí Spartaka z ligy ste neváhali a rozhodli ste sa pomôcť klubu v ťažkých časoch. Dlho ste nad tým premýšľali?
„Spartaku som ostal veľa dlžný, bola to príležitosť ako sa odvďačiť, že mi v klube dali šancu. Vedenie stanovilo jasný cieľ, po roku sa vrátiť do ligy. Z pozície športového riaditeľa som tomu podriadil úplne všetko a som rád, že sme spoločne tento cieľ naplnili.“

Keď porovnáte futbal, ktorý sa hrával za vašich čias s tým súčasným, kde vidíte najväčšie rozdiely?
„Futbal v mojom období bol jednoduchší a krajší. Krajší pre diváka, keď prinášal viac gólov a zaujímavých situácií. Bolo to spôsobené aj systémami, vtedy sa napríklad využívala formácia 4-2-4. Dnes je to nemysliteľné. Pre dnešných hráčov je futbal ďaleko náročnejší na prípravu, ako fyzickú tak aj mentálnu. Hlavný rozdiel vidím v tom, že my sme sa naučili veci, ktoré k vtedajšiemu futbalu patrili sami, bez trénerov.“

{+t86807}

Poďme k slovenskému futbalu. Trnava postavila krásny štadión a verme, že odštartovala výstavbu ďalších. Myslíte si, že zlepšením infraštruktúry sa pozdvihne aj úroveň ligy?
„Áno, myslím si to. Divák je, samozrejme, zo začiatku zvedavý, príde na štadión, aj keď pred tým veľmi nechodil. A toto je práve ten moment, keď mu futbalisti musia ukázať kvalitu, lebo tá bude vždy rozhodujúca. Sami hráči hovoria, že je pre nich iné hrať v kultúrnych podmienkach a pred väčšími návštevami. Ak to tak naozaj je, tak by mali odviesť lepší výkon, ktorý diváka uspokojí.“

Reprezentácia prežíva skvelé obdobie, kvalifikovala sa na európsky šampionát do Francúzska. Kedy sa to podľa vás zlomilo? Je to predovšetkým zásluha trénera Jána Kozáka?
„Má na tom najväčšie zásluhy. Zvolil správny prístup k hráčom, ktorý im vyhovuje najmä po psychickej stránke. Prejavil sa ako odborník pri skladaní mužstva a pri načasovaní rozhodnutí počas zápasov. Patrí k tomu aj futbalové šťastie, tak ako ho mal pri reprezentácii Weiss. Súčasné mužstvo je však vyzretejšie, skúsenejšie a vo Francúzsku má také šance ako ktokoľvek iný.“

Trnava stále nedokáže dosiahnuť na domáci vrchol. Vždy jej chýba krok, ba niekedy aj dva, k tomu, aby dokázala konkurovať v boji o titul. Kde vidíte hlavnú príčinu tohto stavu?
„Obrovské problémy vidím pri budovaní mužstva. To sa dá v dnešnej dobe v krátkom čase dosiahnuť len investovaním veľkého množstva financií a získavaním hráčskej kvality. Veľké množstvo financií v Trnave nie je a hráči tu prichádzajú druhej až tretej kategórie.“

{+t71456}

V porovnaní s Trenčínom alebo Žilinou tých financií menej v Trnave nie je. Chýba Spartaku presne definovaná koncepcia?
„Žilina teraz rozpredáva káder, aby získala nejaké prostriedky. Trenčín je na Slovensku unikát, lebo tam to funguje úplne iným spôsobom. Trenčín predá jedného hráča za takú sumu, za akú by Trnava predala desiatich. AS má momentálne najlepší tím na Slovensku, ale ako Slovákovi mi v ňom chýba viacero domácich hráčov. Majú šťastie na majiteľa, ktorý dokáže do klubu dotiahnuť na naše pomery nadpriemerných hráčov. Lenže Trenčín nie je Trnava, trenčiansky fanúšik si len v malom počte vie vážiť to čo má.“

Váš syn Juraj je rovnako trénerom, v zime podpísal zmluvu s gruzínskym klubom Dinamo Tbilisi. Odobrili ste mu toto rozhodnutie?
„Pod jeho odchod z Trnavy sa podpísal obrovský tlak fanúšikov a nejakých zákerných ľudí. Nie je normálne, aby sa odvolával tréner, ktorý klub dvakrát doviedol do Európskej ligy. V zime mal viacero ponúk, v hre bola aj Wisla Krakov. Zatiaľ si veľmi pochvaľuje, na sústredení v Turecku porazili Bate Borisov aj náš Slovan. Kvalita tam je vynikajúca, gro tvoria domáci hráči.“

22.2.2016
Odporúčame ti