Najradšej spomína na Bardejov

Autor: Michal Bachratý	Publikované: 04.02.2012 09:25:00
pošli do vybrali.sme.sk   Zdieľaj na Facebooku

Rodák z Močenku Slavomír Prúčny prežil najkrajšie futbalové roky v Bardejove za slávnej éry trénera Jozefa Bubenka, keď svojho času nosil i kapitánsku pásku. S futbalom začínal v Šali, dorasteneckú ligu hral v Trnave, vrátil sa do Šale, odkiaľ jeho cesta viedla na východ Slovenska najprv do 1. FC Košice a potom do Bardejova. Z horného Šariša prestúpil v januári 1998 do Ružomberka, aby si vzápätí vyskúšal nižšiu rakúsku ligu a na sklonok kariéry sa vrátil tam, kde začínal. Napokon pomohol Duslu k postupu do druhej ligy. Presedlal na post manažéra a trénoval mládež. Čo robí dnes 43-ročný Prúčny? "Od futbalu som si dal odpočinok, venujem sa podnikaniu a rodine."

Spomeniete si ešte na svoj posledný ligový zápas?
"Fúha. To ste ma teraz normálne zaskočili. Niekde v archívoch by sa to dalo zistiť... Určite to však bolo v Ružomberku pod vedením nebohého trénera Igora Nováka, ktorý kedysi hrával v Šali. Z Liptova som odišiel začiatkom septembra roku 1999, čiže posledný duel som odohral v tom období."

Ktorú futbalovú zastávku považujete za najvydarenejšiu?
"Keď som šiel v roku 1993 do Košíc, tak tam začínal veľký booom za čias Alexandra Rezeša. Začínali sa tam obmieňať hráči a prichádzali hviezdy ako Michal Hipp, Pavol Diňa, Ivan Ondruška alebo Pavol Gostič. Najkrajšie spomienky mám však na Bardejov, kde som prišiel po zranení kolena. Klub fungoval veľmi dobre, bolo tam vynikajúce zázemie. Zišla sa tam dobrá partia s našou ´šalianskou´ trojkou Chrenko, Urblík, Prúčny. Darilo sa tímu i nám trom a to bolo super obdobie, na ktoré len tak ľahko nezabudnem."

Práve Bardejov zohral v roku 1996 dôležitú úlohu v boji o titul medzi Trnavou a Košicami. Vtedy ste porazili Spartak a naštrbili ich cestu k dlho očakávanému titulu.
"Najskôr sme porazili Slovan 1:0 a potom zase Trnavu 2:1, keď rozhodujúci gól dal Jano Chrenko priamo z rohu Stanovi Fišanovi. Teraz mám z toho zimomriavky, lebo vtedy chodilo do Bardejova okolo šesť tisíc ľudí na zápas, čo bola pre malé okresné mesto výborná vizitka."

Prečo teda prišlo k odchodu do Ružomberka?
"Drvivá väčšina hráčov začala odchádzať. Bolo to aj filozofiou klubu, že chceli obmeniť káder. V prvej enkláve odišli opory s trénerom Bubenkom do Interu. Bardejov nikomu nebránil v odchode. Ak prišla ponuka, tak boli zhovievaví."

Na Liptove ste prišli do obdobnej situácie ako v Košiciach.
"Nemôžem to hodnotiť ako nevydarenú zastávku. Pred mojim príchodom som si to predstavoval trochu inak aj z pohľadu mojich výkonov i hry mužstva. Nebolo tam zle, ale ani dobre. Myslím si však, že som pre klub spoločne so spoluhráčmi mohol odviesť viac."

Ružomberok vám zostal dlžný...
"Považujem to za uzavretú kauzu. Je to veľmi dávno, ale je pravdou, že v tom období dlhovali viacerým hráčom nemalé finančné prostriedky. Oni sa potom pretransformovali na akciovú spoločnosť a jediný hráč, ktorý si na súde vydobyl pohľadávky bol Mário Adamčík. Ten vychytil dobrého právnika. Ostatní sme boli ovečky."

Čo pre vás znamená Šaľa?
"Srdcová záležitosť! Sem som sa po skončení v lige a roku a pol v Rakúsku vrátil, aby som klubu pomohol. Mal som už dosť cestovania, a tak som sa na volanie Tibora Meszlényiho vrátil na rodnú hruď. Prišlo však menšie sklamanie, že sme nepostúpili z tretej ligy do druhej, hoci sme mali výborný tím. O rok sa to však podarilo pod vedením Ondreja Takácsa."

V Šali ste kariéru aj ukončili.
"Po postupe do druhej ligy sme hrali o vrchné priečky tabuľky, ale dostal som sa do veku, keď už každá väčšia záťaž bola pre mňa utrpením. Rozhodol som sa teda skončiť. Prišiel za mnou prezident klubu Miroslav Wollner a ponúkol mi post manažéra klubu."

Funkciu ste vykonávali tri roky a potom ste sa dali na trénerskú dráhu.
"Začal som trénovať žiakov a hreje ma pri srdci, že viacerí z nich sa dostali do lepších klubov ako je Nitra, Trenčín alebo Senica a majú potenciál stať sa výbornými futbalistami."

Čomu sa venujete v súčasnosti? Vieme, že od trénovania ste si dali pauzu.
"V lete som skončil na poste mládežníckeho trénera v Šali. Dôvod je spojený s mojou hlavnou súčasnou podnikateľskou činnosťou a tou je distribúcia a predaj športového oblečenia, obuvi, pomôcok a príslušenstva. Šaľanom a širšiemu okoliu je to dobre známa športová značka JAKO. Od augusta tohto roku sa mi podarilo zrealizovať otvorenie obchodnej kancelárie spojenej so vzorkovou predajňou."

Zostanete len pri tomto alebo sa popri tom budete venovať futbalu aj priamo?
"Keď som z klubu odchádzal, vravel som, že pre rozbeh mojich aktivít budem potrebovať istý čas. Dosť dlho sa pohybujem v športových kruhoch a doteraz som si nevedel predstaviť život bez aktívnej činnosti pri futbale. Teraz si to svojim spôsobom ´užívam´ a tým pádom mám viac času sledovať i mojich dvoch synov v ich futbalovom snažení. Bez toho pravého futbalového adrenalínu asi dlho nevydržím."

Čo z futbalu ste si vzali do podnikania?
"Verím, že tak ako v športe, v zamestnaní, aj v podnikaní zväčša dosiahne človek svoj cieľ alebo úspech ambíciou, vytrvalosťou, sebavedomím, no hlavne vedomosťou ale aj kúskom šťastia. Nemôžem však nespomenúť tiež dôležitú vec a tou je pevné rodinné zázemie. Teda to, o čo som sa snažil počas športovej kariéry sa budem snažiť preniesť i do podnikania."